samočinný

čeština

výslovnost

  • IPA: [samɔt͡ʃɪnniː]

dělení

  • sa-mo-čin-ný

přídavné jméno

  • tvrdé

skloňování

číslo jednotné množné
pád \ rod mužský
životný
mužský
neživotný
ženský střední mužský
životný
mužský
neživotný
ženský střední
nominativ samočinný samočinný samočinná samočinné samočinní samočinné samočinné samočinná
genitiv samočinného samočinného samočinné samočinného samočinných samočinných samočinných samočinných
dativ samočinnému samočinnému samočinné samočinnému samočinným samočinným samočinným samočinným
akuzativ samočinného samočinný samočinnou samočinné samočinné samočinné samočinné samočinná
vokativ samočinný samočinný samočinná samočinné samočinní samočinné samočinné samočinná
lokál samočinném samočinném samočinné samočinném samočinných samočinných samočinných samočinných
instrumentál samočinným samočinným samočinnou samočinným samočinnými samočinnými samočinnými samočinnými

význam

  1. fungující nebo aktivní bez současného vnějšího zásahu (osob)Kategorie:Monitoring:Upřesnění#samočinný

synonyma

  1. automatický

související

Kategorie:Česká adjektiva
Kategorie:Monitoring:Upřesnění Kategorie:Česká adjektiva